V marci sme opustili školské lavice, chodby osireli, budova sa zamkla. Žiacka vrava stíchla, vystriedal ju počiatočný stres, obavy, dištančné vzdelávanie, ktoré sa každým týždňom formovalo. Postupne sme sa všetci učili fungovať z domu...práve sem sa presunuli školské hodiny, prípravy, pravidelné porady, ale aj učenie detí, varenie, upratovanie, home office... Nastala zmena- korona nás všetkých odseparovala a otočila. K rodine i k sebe samému. Zrazu nebolo nikoho naokolo, babky, dedkovia, kamaráti... len najbližšia rodina.

Zhon a ranné naháňanie vystriedalo dlhšie detské vyspávanie, raňajky pri rozprávke, ale aj zúfanie pri učení (neraz obojstrannéJ)... Rodičia sa stali čiastočnými učiteľmi a učitelia bojovali na dvoch frontoch- pracovnom i rodinnom. 1000-krát som si povedala, radšej dvojnásobne naživo ako toto čudo na diaľku. Zmes pracovných a domácich povinností bol neraz "na mašľu".... Potom však prišli okamihy a chvíle, kedy som si tých mojich 100-krát denne pritúlila a hladinu bozkov a objatí si nadrobila na ďalšie tri mesiace. Pokoj sa striedal so stresom, no napriek tomu mám na toto karanténne obdobie krásne spomienky. Pochopila som, za čo všetko som vďačná. Precítila som stres, ktorý bol v našich životoch, zhon, ktorý ho ovládal, hoci som si to zvlášť neuvedomovala.

Nik to nemal ľahké. Každý to zvládal po svojom, každý bol v iných podmienkach a situáciách. Spoločne sme však chceli jedno- pokračovať v dobre rozbehnutom vzdelávaní a stále doň vnášať radosť a kreativitu. Zaviedli sa stredajšie výzvy, počas ktorých sme tvorili, varili, tancovali, oddychovali. Výzvy, ktoré nás spájali, lebo hoci sme nemohli byť fyzicky spolu, zdieľali sme aspoň túto činnosť. Počas tejto výzvy sme sa (aj my učitelia) nadýchli, oddýchli si a tvorili niečo, čo bolo mimo učebných osnov.

Školské brány sa po troch mesiacoch opäť otvárajú, takže stredajšie výzvy sa končia. Tá najväčšia je však pred nami- zamyslite sa, čo vám toto neraz neľahké obdobie dalo, čo ste pochopili a počas karanténnych týždňov v sebe zmenili. Za čo ste korone vďační.... Pracovno-spoločenský kolobeh sa totiž opäť rozbieha. Je len na nás, či sa v ňom opäť rozvibrujeme po starom, alebo naskočíme na novú vibráciu. Pomalšiu, pokojnejšiu ...koronovskú.

                                                       Dana Sýkorová