Vedeli ste, že slovo karanténa pochádza z francúzštiny? A vedeli ste aj to, že sa za ním ukrýva jedno konkrétne číslo? Ak nie, skúste si tipnúť, ktoré. Asi teraz uvažujete v línii všeobecne záväzného nariadenia, ktorédnes ukladá Slovákom vracajúcim sa zo zahraničia povinnú izoláciu na 14 dní. Ale nie, štrnástka to nie je!

Francúzske slovo quarantaine(vyslov karantén) znamená v preklade štyridsiatka, teda približný počet štyridsať.Slovom karanténa môžeme po francúzsky bežne vyjadriť, že niekto má približne štyridsať rokov, že niekde sa stretlo okolo štyridsať ľudí, že pôstne obdobie trvá cirka štyridsať dní.

Slovo karanténa na počiatku označovalo obdobie štyridsiatich dní, počas ktorých bola nariadená povinná izolácia obyvateľom mesta podozrivých z nejakej nákazlivej choroby. V stredoveku išlo najmä o choroby ako malomocenstvo či mor.

Avšak v čase, keď medicína mala len chabé poznatky z biológie a virológie, malo číslo 40 skôr len náboženskú symboliku. Potopa, ktorú starozákonný Boh zoslal na zem, trvala 40 dní a 40 nocí. Mojžiš sa na vrchu Sinaj postil 40 dní. 40 dní trvala aj púť proroka Eliáša k jaskyni na vrchu Horeb. Napokon, samotný Ježiš po krste strávil na púšti bez jedla práve 40 dní.

Zvláštnosťou je, že karanténa, teda štyridsaťdenná izolácia, prebiehala spočiatku na lodiach. Ľuďom vracajúcim sa z krajiny, v ktorej zúrila nejaká nákazlivá choroba, bolo takto znemožnené priblížiť sa k brehu, aby nenakazili svojich krajanov. Známou je napríklad karanténa niekdajšej Republiky Dubrovník zo 14. storočia. Keď vypukla morová epidémia, všetci námorníci, obchodníci, ba dokonca aj tovar prichádzajúci do tohto významného jadranského prístavu museli stráviť v karanténe práve štyridsať dní.

Formy karantény sa postupne menili, nakazeným a podozrivým z nákazy sa začali stavať jednoduché obydlia v dostatočnej vzdialenosti od mesta. Tie potom neskôr nahradili lazarety. Postupne sa však menil aj význam tohto slova. Dnes už v slove karanténa sotva vnímame číslo 40 a dávame mu aj ďalšie, rozšírené významy.

Áno, aj my dnes môžeme o sebe obrazne povedať, že sme v karanténe. Zatvorení medzi štyrmi stenami svojich príbytkov, izolovaní od vonkajšieho sveta, bez priameho kontaktu so známymi, unavení z obrazoviek počítačov a každodennej rutiny. Vonku vybavíme len to najnutnejšie a rýchlo zase späť domov, do bezpečia.

A predsa... Uvedomujete si, že sa blížime práve k štyridsiatim dňom tejto našej izolácie? Je to tak, napĺňa sa práve štyridsať dní, odkedy sa nám zatvorili brány normálneho života. Skutočná KARANTÉNA. Sme 40 dní bez klasického vyučovania, bez prítomnosti kamarátov, učiteľov, kolegov, bez starých rodičov. Pre mnohých z nás nesmierne ťažká situácia.

Minulosť však dokazuje, že karanténa je správne a múdre opatrenie. Pravda, v spomínanom Dubrovníku síce karanténa nepomohla odvrátiť pohromu morovej nákazy, ale aspoň položila základy pre stavanie lazaretov a nemocníc, ktoré neskôr pomohli zamedziť šíreniu ďalších ničivých epidémií.

K zavŕšeniu našej štyridsaťdňovej karantény si teda zaželajme, nech nám všetkým prinesie to najpodstatnejšie – nech ochráni naše zdravie, zocelí našu pevnú vôľu, nech nás naučí trpezlivosti, pokore, obetavosti a pomoci druhým, nech v nás prebudí kreativitu, dôslednosť, a najmä pocitzodpovednosti.

Vidíte, koľko úžasných vecí sa môže zmestiť do obyčajných štyridsať dní...

Monika Andrejčáková