Mamina dostala správu, prečítala si ju a dala ju prečítať aj mne. Na facebooku bola výzva „Hodinový umelec“. Robili ju v skupine Zavretá škola.

-Hmmmm....-rozmýšľala som.

Mohlo by to byť zaujímavé spoznať nových kamošov. Hmmmm..........

Mamina sa to skôr spýtala mňa ako ja jej. Pristúpila som a hneď som sa tam prihlásila. Vlastne celé toto spustila skautka Mimi, keď poslala mamine správu. A ja som sa do toho namočila. Mala som z toho veľmi divný pocit. Nevedela som, či je to dobrý nápad. Nakoniec som si aj  želala, aby ma nevybrali, ale deň na to mi prišiel mail, že vitajte na palube. Bola som zaskočená, písalo sa tam aj o pokynoch. Čítala som si to trošku s nevôľou, ale upokojila som sa. Bola som veľmi prekvapená. Táto akcia s deckami z celého Slovenska bola vo štvrtok. Prečo sa to volalo Hodinový umelec? Hlavná téma boli - emócie. Ja som si pod tým predstavovala, že si budeme losovať rôzne emócie a budeme ich maľovať.

Keď nastal deň D. ráno som sa zobúdzala o ôsmej a chystala sa na dlhý deň s počítačom. O mojich biednych raňajkách ani nerozprávam. O cca 8:56 som sa pripojila k hovoru. No bola som TICHO. Radšej som sa stala dieťaťom - pozorovateľom, aby mi nič neušlo. Neskôr na to som sa už viac osmelila a začala reagovať na otázky. Pri písaní mám stále motýle v bruchu. Rozhodenie do tímov bolo strašné, síce im stačilo ťuknúť a to nás dalo do miestností, ale aj tak som mala veľmi veľa otázok. Budem mať toho dobrého lektora, ktorý bol milý? Budem mať tím, ktorý bude spolupracovať? Na veľké šťastie som mala super tím. Vynikajúco sme spolupracovali, čo som bola veľmi milo prekvapená, a mala som aj mentora, ktorý mi bol asi najviac sympatický. Za hodinu sme mali stihnúť urobiť video o našej emócií. Bol to HNEV. Kreslili sme, fotili, sťahovali, strihali video a veľa- veľa smiali. Celé to bolo úžasnéééééé.

Neskutočne sa mi to páčilo a odporúčam aj ostatným.

Tatianka Bollová, 6.A